ŽILINA, označovaná aj ako Perla na Váhu, je metropolou severozápadného Slovenska. Leží na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce a Rajčianky a je štvrtým najväčším mestom Slovenskej republiky. Patrí do regiónu Horné Považie a je sídlom Žilinského samosprávneho kraja.
ŽILINA (80 342 obyvateľov k 31. 12. 2023) je zaujímavou a čoraz vyhľadávanejšou turistickou destináciou. Je bránou do Malej Fatry, známej krásnou prírodou a dych berúcimi výhľadmi. Mesto v súčasnosti prežíva dynamický rozvoj, keďže je centrom automobilovej výroby. Sídli tu Žilinská univerzita a od roku 2008 Žilinská diecéza.
Prvá zmienka o území dnešnej Žiliny pochádza z roku 1208 a spomína sa pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany). V roku 1321 kráľ Karol I. Róbert z Anjou udelil mestu hospodárske výsady.
K veľmi cenným pamiatkam národnej histórie Slovákov patrí listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1381 "Privilegium pro Slavis Solnensis". Toto privilégium malo zabezpečiť paritné zastúpenie v mestskej rade pre slovenských mešťanov v Žiline, ktorí vzhľadom na početnú prevahu v meste viedli spory s nemeckou časťou obyvateľstva, aby sa mohli rovnocenne zúčastňovať na mestskej rade.
Významným archívnym, právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je aj Žilinská kniha, ktorej počiatky siahajú do roku 1378. Unikátnu knihu historici považujú za mimoriadne cennú písomnú pamiatku, v ktorej sa nachádza najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska.
K hospodárskemu rozmachu došlo koncom 19. storočia v dôsledku výstavby Košicko-bohumínskej železnice a železničných tratí Žilina - Bratislava a Žilina - Rajec. Mesto sa stalo dôležitým dopravným uzlom a získalo zásadný impulz pre rozvoj priemyslu a rýchly rast počtu obyvateľov. Ďalší rozvoj mesta pokračoval po roku 1990.
Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou pamiatkovej rezervácie.
Barokový Kostol Obrátenia sv. Pavla Apoštola s dvoma vežami a Kláštor kapucínov z polovice 18. storočia sa nachádzajú na štvorcovom Mariánskom námestí s typickými arkádami. V rohu námestia stojí historická budova Starej radnice.
Katedrálu Najsvätejšej Trojice postavili okolo roku 1400 na mieste, kde v 13. storočí stál hrad. Vedľa stojaca Burianova veža je jednou z najstarších renesančných zvoníc na Slovensku. Stojí samostatne a vzhľadom pripomína talianske mestské zvonice (tzv. kampanilly). Interiér veže je sprístupnený pre turistov počas prehliadok organizovaných Turistickou informačnou kanceláriou mesta Žilina.
Kostol sv. Štefana kráľa v miestnej časti Dolné Rudiny je najstaršou zachovanou architektonickou pamiatkou na území Žiliny. Vznik tohto neskororománskeho kostola datujú odborníci do 13. storočia. Mimoriadne cenná je predovšetkým jeho vnútorná výzdoba.
Rosenfeldov palác bol postavený v secesnom štýle v roku 1907. Momentálne je centrom kultúry a miestom pre diskusie, koncerty, či výstavy. Súčasťou paláca je Knihárska dielňa Lidy Mlichovej.
Severnému okraju Žiliny dominuje Budatínsky zámok, ktorý je sídlom Považského múzea. Obklopuje ho historický anglický park ponúkajúci možnosť príjemnej prechádzky.
Čas po práci a škole trávia Žilinčania radi v miestnych parkoch a kaviarničkách. Z roka na rok čoraz viac ožíva reštauráciami ulica Antona Bernoláka, známa aj ako Bulvár. Kúsok od nej sa nachádza Park Ľudovíta Štúra, ktorý bol vyhlásený za najkrajší park na Slovensku za rok 2020. Obľúbeným miestom pre aktívny život je Vodné dielo Žilina, kde sa pri prechádzke a športoch stretávajú rodiny a priatelia. Ak majú miestni obyvatelia alebo návštevníci chuť na kultúru, môžu zavítať napríklad do mestského divadla. Mesto žije futbalom a jeho nadšenci chodia pravidelne fandiť domácemu tímu MŠK Žilina na Štadión pod Dubňom.
Zdroj: Mesto Žilina / Slovakia.travel
