Mesto Prešov bolo historicky tradičným rivalom Košíc a Bardejova a v súčasnosti spolu s Košicami dominuje mestám na východnom Slovensku. Je strediskom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a vzdelanostným centrom severovýchodného Slovenska.
PREŠOV (82 286 obyvateľov), tretie najväčšie mesto na Slovensku, leží presne na 49. stupni severnej zemepisnej šírky a 21. stupni a 15. minúte východnej zemepisnej dĺžky pretínajúcej mesto uprostred námestia, na sútoku dvoch riek - Torysy a Sekčova. So svojou aglomeráciou má viac ako stotisíc obyvateľov, ktorí žijú na rozlohe 125 km2. Prešov sa už v stredoveku stal prirodzeným centrom východoslovenského regiónu Šariš a v roku 1993, po vzniku Slovenskej republiky sa stal nielen sídlom okresu, ale aj sídlom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčším z 8 krajov Slovenskej republiky.
Prvá písomná zmienka o Prešove sa datuje k 7. novembru 1247 v listine uhorského kráľa Belu IV. O 50 rokov neskôr – v roku 1299, získal Prešov od kráľa Ondreja III. mestské výsady a stal sa tak kráľovským mestom. V roku 1374 dostal Prešov jedno z najvýznamnejších privilégií – právo hradieb, čím bol postavený na úroveň dvoch najvýznamnejších miest Uhorska Budína a Košíc. Ladislav V. Pohrobok udelil v roku 1453 slobodnému kráľovskému mestu prvý erb, ktorý je symbolom mesta aj dnes.
Prešov bol známy pod poetickým názvom „Atény nad Torysou“. Bol to nesporne symbol vzdelanosti, ktorá v meste prekvitala. Prvá zmienka o školskej inštitúcii sa datuje k roku 1429. V rokoch 1666 – 1667 bolo v meste vybudované Evanjelické kolégium. Úroveň a kvalita vzdelávania na tejto inštitúcii prilákala mnohých domácich i zahraničných profesorov a študentov. Z nich sa mnohí zapísali do európskych dejín ako politici, vedci, umelci. V súčasnosti je mesto sídlom Prešovskej univerzity a jej ôsmich fakúlt, na ktorých študuje približne 10-tisíc študentov. V roku 1572 sa začala ťažba soli v neďalekom Solivare (v tom čase samostatná obec, dnes súčasť Prešova), ktorá trvala 437 rokov.
Domy v historickom centre sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Mesto sa môže pochváliť gotickou, renesančnou a barokovou architektúrou. Nielen kostoly, ale aj meštianske domy v historickom centre nesú prvky týchto štýlov. Pritom na území mesta sú potvrdené sídla ľudí až z obdobia stredného paleolitu, teda spred 40-tisíc až 80-tisíc rokov.
21. júna 1846 sa v Prešove konalo prvé organizované športové podujatie, ktoré je zároveň aj najstarším atletickým podujatím na celom území Slovenska. O pár rokov neskôr, v máji 1898, sa v Prešove uskutočnil prvý oficiálny futbalový zápas na území Slovenska medzi dvoma budapeštianskymi futbalovými klubmi, ktoré patrili medzi najsilnejšie a najväčšie športové kluby na území celej monarchie. Predvedená hra mala medzi miestnym obyvateľstvom taký ohlas, že ešte v ten istý deň došlo k založeniu najstaršieho futbalového klubu na Slovensku.
Z Prešova sa postupne stalo dôležité centrum futbalového diania. V meste Prešov majú dlhoročnú tradíciu aj iné športy ako hokej, basketbal, cyklistika, plávanie či hádzaná. Hádzanársky klub Tatran Prešov pravidelne vyhráva majstrovské tituly, triumfuje v Slovenskom pohári a hrá v európskych pohárových súťažiach a nadnárodnej súťaži SEHA League.
Výborná geografická poloha dala priestor prieniku východoeurópskej a západoeurópskej kultúry, usadeniu sa tu príslušníkov viacerých národov či etnických skupín žijúcich bok po boku po celé stáročia (Slováci, Nemci, Maďari, Židia, Poliaci, Rusíni, Ukrajinci a Česi). Nezanedbateľný vplyv tiež mala konfrontácia a spolužitie viacerých konfesií – evanjelici, rímskokatolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, izraeliti. Všetci formovali Prešov, jeho hospodárstvo, politický i náboženský život, jeho kultúru – skrátka jeho dejiny.
Zdroj: Mesto Prešov
